{"id":7,"date":"2013-05-15T12:33:25","date_gmt":"2013-05-15T11:33:25","guid":{"rendered":"http:\/\/acrubikon.sk\/wordpress\/?p=7"},"modified":"2013-05-15T12:33:25","modified_gmt":"2013-05-15T11:33:25","slug":"autizmus","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.acrubikon.sk\/?p=7","title":{"rendered":"Autizmus"},"content":{"rendered":"

Americk\u00e1 psychologick\u00e1 asoci\u00e1cia vo svojom Diagnostickom a \u0160tatistickom manu\u00e1li Ment\u00e1lnych Por\u00fach (DSM IV), stanovila z\u00e1kladn\u00e9 krit\u00e9ria pre diagn\u00f3zu autizmu:<\/p>\n

    \n
  1. Kvalitat\u00edvne po\u0161kodenie v oblasti vz\u00e1jomnej soci\u00e1lnej interakcie:<\/strong>\n
      \n
    1. Zrete\u013en\u00e1 neschopnos\u0165 pou\u017e\u00edva\u0165 obecn\u00e9 formy vystupovania ako je poh\u013ead do o\u010d\u00ed, v\u00fdraz tv\u00e1re, gest\u00e1, pohyby tela,\u2026 k vz\u00e1jomnej soci\u00e1lnej interakcii.<\/li>\n
    2. Zlyh\u00e1vanie pri vytv\u00e1ran\u00ed vz\u0165ahov so svojimi rovesn\u00edkmi.<\/li>\n
    3. Neschopnos\u0165 zdiela\u0165 rados\u0165, sm\u00fatok a z\u00e1ujmy s ostatn\u00fdmi \u013eu\u010fmi.<\/li>\n
    4. Nedostatok soci\u00e1lnej a emocion\u00e1lnej vz\u00e1jomnosti (napr. neschopnos\u0165 akt\u00edvne sa z\u00fa\u010dastni\u0165 jednoduch\u00fdch hier, preferovanie samot\u00e1rskych aktiv\u00edt alebo pou\u017e\u00edvanie ostatn\u00fdch os\u00f4b iba ako n\u00e1stroje k mechanickej pomoci).<\/li>\n<\/ol>\n<\/li>\n
    5. Kvalitat\u00edvne po\u0161kodenie v oblasti verb\u00e1lnej a neverb\u00e1lnej komunik\u00e1cie a v \u010dinnostiach, ktor\u00e9 si vy\u017eaduj\u00fa predstavivos\u0165:<\/strong>\n
        \n
      1. V\u00fdvoj hovorenej re\u010di je oneskoren\u00fd alebo \u00faplne ch\u00fdba (ch\u00fdbaj\u00fa aj pokusy o alternat\u00edvny sp\u00f4sob komunik\u00e1cie pomocou gest \u010di mimiky).<\/li>\n
      2. Ak je re\u010d vyvinut\u00e1, ch\u00fdba schopnos\u0165 za\u010da\u0165 a udr\u017ea\u0165 konverz\u00e1ciu.<\/li>\n
      3. Pou\u017e\u00edvanie jazyka je stereotypn\u00e9 a opakuje sa.<\/li>\n
      4. Ch\u00fdba rozmanitos\u0165, spont\u00e1nnos\u0165 a predstavivos\u0165 aj schopnos\u0165 napodobni\u0165 pravidl\u00e1 spolo\u010densk\u00e9ho spr\u00e1vania sa pri hre primeran\u00e9 veku.<\/li>\n<\/ol>\n<\/li>\n
      5. V\u00fdrazne obmedzen\u00fd a opakuj\u00faci sa reperto\u00e1r \u010dinnost\u00ed a z\u00e1ujmov:<\/strong>\n
          \n
        1. Pr\u00edli\u0161n\u00e9 zaujatie jednou alebo viacer\u00fdmi stereotypn\u00fdmi a obmedzen\u00fdmi \u010dinnos\u0165ami, ktor\u00e9 s\u00fa abnorm\u00e1lne bu\u010f intenzitou alebo predmetom z\u00e1ujmu.<\/li>\n
        2. Zjavn\u00e9 pri\u013enutie k \u0161pecifickej nefunk\u010dnej rutine alebo ritu\u00e1lu.<\/li>\n
        3. Stereotypn\u00e9 a opakuj\u00face sa pohyby \u2013 trepanie rukami, prstami, kr\u00fatenie prstov alebo zlo\u017eit\u00fd komplex pohybov cel\u00e9ho tela.<\/li>\n
        4. Vytrval\u00e9 zaujatie detailn\u00fdmi \u010das\u0165ami jednotliv\u00fdch predmetov.<\/li>\n<\/ol>\n<\/li>\n<\/ol>\n

          Kvalitat\u00edvne po\u0161kodenie v oblasti vz\u00e1jomnej soci\u00e1lnej interakcie:<\/strong><\/p>\n

          Rodi\u010dia die\u0165a\u0165a s autizmom \u010dasto poci\u0165uj\u00fa, \u017ee vo vz\u0165ahu die\u0165a\u0165a k \u013eu\u010fom nie\u010do nie je v poriadku a to u\u017e od najrannej\u0161ieho detstva. Ve\u013emi mal\u00e9 deti s autizmom neber\u00fa na vedomie existenciu ostatn\u00fdch \u013eud\u00ed a vyh\u00fdbaj\u00fa sa o\u010dn\u00e9mu kontaktu. Nejedn\u00e1 sa o z\u00e1mern\u00e9 vyh\u00fdbanie sa o\u010dn\u00e9mu kontaktu, sk\u00f4r je to t\u00fdm, \u017ee die\u0165a nem\u00e1 potrebu vz\u00e1jomn\u00e9ho poh\u013eadu do o\u010d\u00ed ani sa opakovane pozera\u0165 na \u010dloveku, s ktor\u00fdm sa hr\u00e1 \u010di rozpr\u00e1va. Nez\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa sa aktiv\u00edt ostatn\u00fdch det\u00ed a dospel\u00fdch a len ve\u013emi zriedkavo napodob\u0148uj\u00fa hru in\u00fdch det\u00ed \u010di dom\u00e1ce pr\u00e1ce rodi\u010dov. D\u00e1vaj\u00fa prednos\u0165 hre osamote alebo hre s mlad\u0161\u00edmi de\u0165mi.<\/p>\n

          Deti s autizmom maj\u00fa probl\u00e9my s ch\u00e1pan\u00edm emocion\u00e1lnych prejavov ostatn\u00fdch \u013eud\u00ed ako s\u00fa v\u00fdraz tv\u00e1re, t\u00f3n hlasu, postoje a gest\u00e1. Nie je v\u0161ak pravdiv\u00e9, \u017ee die\u0165a s autizmom em\u00f3cie in\u00e9ho \u010dloveka nevie rozpozna\u0165 v\u00f4bec. Probl\u00e9m je v tom, \u017ee die\u0165a s autizmom prejavom in\u00e9ho \u010dloveka nerozumie a nevie ako m\u00e1 na tieto prejavy reagova\u0165. Tak ako v ch\u00e1pan\u00ed, aj v prejavovan\u00ed em\u00f3ci\u00ed maj\u00fa autistick\u00e9 deti v\u00fdrazn\u00fd deficit. Ch\u00fdba im schopnos\u0165 empatie \u2013 rozpozna\u0165 a vc\u00edti\u0165 sa do em\u00f3ci\u00ed a my\u0161lienok in\u00fdch os\u00f4b. Emocion\u00e1lne prejavy autistick\u00fdch det\u00ed s\u00fa zna\u010dne neprimeran\u00e9. Bu\u010f svojou intenzitou nezodpovedaj\u00fa re\u00e1lnemu podnetu alebo ch\u00fdba emocion\u00e1lna reakcia na dan\u00fd podnet.<\/p>\n

          Kvalitat\u00edvne po\u0161kodenie v oblasti verb\u00e1lnej a neverb\u00e1lnej komunik\u00e1cie a v \u010dinnostiach, ktor\u00e9 si vy\u017eaduj\u00fa predstavivos\u0165:<\/strong><\/p>\n

          Prv\u00fdm pr\u00edznakom, signalizuj\u00facim poruchu komunik\u00e1cie je podozrenie, \u017ee die\u0165a je hluch\u00e9. Pri vy\u0161etren\u00ed sa v\u0161ak uk\u00e1\u017ee, \u017ee die\u0165a po\u010duje, ale neprejavuje z\u00e1ujem o rozhovor \u013eud\u00ed a nereaguje ani ke\u010f je osloven\u00e9 menom. Niektor\u00e9 deti za\u010dn\u00fa hovori\u0165 slov\u00e1 e\u0161te pred dov\u0155\u0161en\u00edm dvoch rokov, ale t\u00fato schopnos\u0165 m\u00f4\u017eu strati\u0165 na nieko\u013eko rokov alebo si ju u\u017e neosvoja v\u00f4bec. Pre deti, ktor\u00e9 si neosvoja schopnos\u0165 komunik\u00e1cie, s\u00fa k dispoz\u00edcii alternat\u00edvne formy komunik\u00e1cie \u2013 znakov\u00e1 re\u010d, obr\u00e1zky, symboly. Deti s autizmom, ktor\u00e9 sa nau\u010dia hovori\u0165, tie\u017e zlyh\u00e1vaj\u00fa v nadv\u00e4zovan\u00ed a udr\u017eiavan\u00ed konverz\u00e1cie. U det\u00ed s rozvinutou re\u010dou s\u00fa pravidlom echolalie. Opakuj\u00fa bu\u010f jednotliv\u00e9 slov\u00e1 alebo cel\u00e9 vety.<\/p>\n

          Deti s autizmom nie s\u00fa schopn\u00e9 v dostato\u010dnej miere napodob\u0148ova\u0165 in\u00e9 deti ani dospel\u00fdch , za \u00fa\u010delom by\u0165 ako oni, by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou nejak\u00e9ho kolekt\u00edvu. Vynikaj\u00fa v\u0161ak v motorickej obratnosti. Tr\u00e1via zvy\u010dajne hodiny precvi\u010dovan\u00edm prstov, kon\u010dat\u00edn, sk\u00e1kan\u00edm, to\u010den\u00edm sa \u010di k\u00fdvan\u00edm cel\u00fdm telom.<\/p>\n

          V\u00fdrazne obmedzen\u00fd a opakuj\u00faci sa reperto\u00e1r \u010dinnost\u00ed a z\u00e1ujmov:<\/strong><\/p>\n

          Charakteristick\u00fdm rysom autistick\u00fdch det\u00ed je ich sklon k opakovan\u00fdm sebastimuluj\u00facim pohybom, ako je k\u00fdvanie sa, to\u010denie predmetmi, m\u00e1vanie rukami, trepanie prstami apod. die\u0165a je touto \u010dinnos\u0165ou zvy\u010dajne \u00faplne pohlten\u00e9 a dok\u00e1\u017ee ju robi\u0165 dlh\u00fd \u010das. Tieto pohyby m\u00f4\u017eu by\u0165 pr\u00edtomn\u00e9 z d\u00f4vodu nejakej vn\u00fatornej senzorickej stimul\u00e1cie ale tie\u017e m\u00f4\u017eu by\u0165 reakciou die\u0165a\u0165a na frustr\u00e1ciu \u010di zvy\u0161uj\u00face sa nap\u00e4tie alebo \u00fazkos\u0165.<\/p>\n

          Deti s autizmom maj\u00fa radi rovnak\u00fa usporiadanos\u0165 a pravidelnos\u0165 denn\u00e9ho re\u017eimu. Ak im niekto naru\u0161\u00ed ich rutinu, vyvol\u00e1 to u nich siln\u00fa emocion\u00e1lnu reakciu. Zmena pre nich toti\u017e predstavuje chaos. \u0164a\u017ek\u00fa reakciu m\u00f4\u017ee vyvola\u0165 aj ak\u00e1ko\u013evek men\u0161ia zmena \u2013 napr. premiestnenie stoli\u010dky v \u0161kole, in\u00e1 cesta do \u0161koly.<\/p>\n

          (Zdroj \u2013 Atwood, T. Zvl\u00e1\u0161tnosti chov\u00e1n\u00ed d\u011bt\u00ed s autismem.)<\/em><\/p>\n

          PROBL\u00c9MY SPR\u00c1VANIA AUTISTICK\u00ddCH DET\u00cd<\/strong><\/p>\n

          V nasleduj\u00facej \u010dasti sa budeme venova\u0165 probl\u00e9mov\u00e9mu spr\u00e1vaniu autistick\u00fdch det\u00ed a poskytneme nieko\u013eko praktick\u00fdch r\u00e1d, ako postupova\u0165, aby sme pomohli de\u0165om zvl\u00e1dnu\u0165 tak\u00e9to spr\u00e1vanie, pr\u00edp. zabr\u00e1nili jeho v\u00fdskytu.<\/p>\n

          Na za\u010diatku by sme si mali odpoveda\u0165 na ot\u00e1zku, \u010do sp\u00f4sobuje tak\u00e9to spr\u00e1vanie die\u0165a\u0165a? Pri niektor\u00fdch probl\u00e9moch spr\u00e1vania je odpove\u010f zrejm\u00e1. Napr. ak die\u0165a kri\u010d\u00ed a b\u00facha si hlavu ke\u010f sa ho sna\u017e\u00edme odvies\u0165 z pieskoviska, je pravdepodobn\u00e9, \u017ee to rob\u00ed preto, lebo chce pokra\u010dova\u0165 v \u010dinnosti. Pri in\u00fdch probl\u00e9moch potrebujeme z\u00edska\u0165 viac inform\u00e1ci\u00ed – op\u00fdta\u0165 sa na die\u0165a niekoho, kto ho dobre pozn\u00e1 (rodi\u010da, u\u010dite\u013ea z triedy), ale aj pozorova\u0165 die\u0165a, \u010di sa ur\u010dit\u00e9 spr\u00e1vanie opakuje. Je vhodn\u00e9 robi\u0165 si o die\u0165ati a jeho spr\u00e1van\u00ed podrobn\u00e9 pozn\u00e1mky (spracovan\u00e9 pod\u013ea \u0160edibovej, \u0160\u00f3tha, 1997).<\/p>\n

          Aby sme sa vyhli probl\u00e9mom v spr\u00e1van\u00ed, je potrebn\u00e9, aby sme brali do \u00favahy celkov\u00e9 prostredie, v ktorom die\u0165a funguje. Fyzick\u00e9 prostredie by malo by\u0165 cel\u00fd \u010das bezpe\u010dn\u00e9 a pre die\u0165a pr\u00edjemn\u00e9 (zabezpe\u010di\u0165, aby die\u0165a\u0165u nebolo pr\u00edli\u0161 teplo, chladno, \u010di nie s\u00fa \u0161aty pritesn\u00e9, \u010di m\u00e1 spr\u00e1vnu polohu tela pri hre, alebo rie\u0161en\u00ed \u00faloh). V\u00e4\u010d\u0161ina mlad\u0161\u00edch det\u00ed sa c\u00edti istej\u0161ie v prostred\u00ed, ktor\u00e9 je usporiadan\u00e9 a pl\u00e1novan\u00e9, v prostred\u00ed so zn\u00e1mymi rutinami a o\u010dak\u00e1vaniami. U autistick\u00fdch det\u00ed to plat\u00ed ove\u013ea viac a je to jeden aspekt ich sp\u00e1vania, na ktorom je potrebn\u00e9 stava\u0165. Ve\u013emi \u010dasto sa u autistick\u00fdch det\u00ed vyvin\u00fa mal\u00e9 ritu\u00e1ly, ktor\u00e9 sa nesk\u00f4r m\u00f4\u017eu sta\u0165 obses\u00edvnymi. Pri redukovan\u00ed obsesie sa pr\u00edli\u0161 netr\u00e1pte. M\u00f4\u017eu nasta\u0165 situ\u00e1cie, ke\u010f sa pr\u00e1ve tak\u00e9to spr\u00e1vanie d\u00e1 vyu\u017ei\u0165 na upokojenie die\u0165a\u0165a, alebo na jeho presved\u010denie, aby sa zapojilo do \u010dinnosti, ktor\u00fa sk\u00f4r nem\u00e1 rado.<\/p>\n

          Pok\u00faste sa udr\u017ea\u0165 pokojn\u00fa a pozit\u00edvnu atmosf\u00e9ru. Vyh\u00fdbajte sa zv\u00fd\u0161en\u00e9mu t\u00f3nu hlasu, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee dr\u00e1\u017edi\u0165 niektor\u00e9 deti. Bu\u010fte pripraven\u00ed pou\u017e\u00edva\u0165 mnoho fyzick\u00e9ho kontaktu. Pom\u00e1ha ute\u0161i\u0165 deti ke\u010f s\u00fa ne\u0161\u0165astn\u00e9, upokoji\u0165 ke\u010f s\u00fa \u00fazkostn\u00e9, ale pom\u00e1ha ich aj vies\u0165 cez ur\u010dit\u00e9 \u010dinnosti.<\/p>\n

          Pri prechode od jednej \u010dinnosti k druhej je dobre si zv\u00e1\u017ei\u0165 \u00farove\u0148 re\u010di, ktor\u00fa pou\u017e\u00edvame. Prakticky v\u0161etky autistick\u00e9 deti maj\u00fa re\u010dov\u00e9 probl\u00e9my a v\u00e4\u010d\u0161ina z nich rozumie len z\u00e1kladn\u00fdm rutinn\u00fdm in\u0161trukci\u00e1m, ktor\u00e9 vn\u00edmaj\u00fa s\u00fa\u010dasne s videnou situ\u00e1ciou ktor\u00e1 sa odohr\u00e1va okolo nich (napr. die\u0165a rozumie in\u0161trukcii „sadni si“ len vtedy, ke\u010f vid\u00ed okolo seba stoli\u010dky. V inej situ\u00e1cii in\u0161trukcii nerozumie). My v\u0161etci prece\u0148ujeme schopnos\u0165 det\u00ed porozumie\u0165 n\u00e1m a preto je potrebn\u00e9 neust\u00e1le t\u00fato schopnos\u0165 monitorova\u0165. Jazykov\u00fd prejav by mal by\u0165 dostato\u010dne jednoduch\u00fd a jasn\u00fd. Pre deti je ove\u013ea \u013eah\u0161ie pochopi\u0165 in\u0161trukciu: „Mi\u0161ko po\u010f sem…oble\u010d si z\u00e1steru…nakresli dom.“ ako in\u0161trukciu: „Mi\u0161ko teraz si n\u00e1jdi z\u00e1steru, aby si mohol nakresli\u0165 na tabu\u013eu kr\u00e1sny obr\u00e1zok.“ Vyslovujte men\u00e1 die\u0165a\u0165a na za\u010diatku in\u0161trukcie. Zvyknite si na to najm\u00e4 u t\u00fdch det\u00ed, ktor\u00e9 maj\u00fa ve\u013emi slab\u00e9 porozumenie. Ak poviete: „Mi\u0161ko… ideme spieva\u0165.“ sk\u00f4r up\u00fatate pozornos\u0165 die\u0165a\u0165a na zvy\u0161ok vety, ako ke\u010f poviete len: „Ideme spieva\u0165.“ Podobne, ak poviete: „Ideme spieva\u0165, Mi\u0161ko.“ die\u0165a sa s\u00edce oto\u010d\u00ed, ke\u010f vyslov\u00edte jeho meno, ale cel\u00fd zvy\u0161ok vety nevn\u00edma!<\/p>\n

          Pozor! Nepou\u017e\u00edvajte prive\u013ea otvoren\u00fdch ot\u00e1zok (kde je viac mo\u017en\u00fdch odpoved\u00ed). Je ove\u013ea \u0165a\u017e\u0161ie reagova\u0165 na ot\u00e1zku: „S \u010d\u00edm sa chce\u0161 hra\u0165?“ ako „Chce\u0161 ma\u013eova\u0165 alebo sa hra\u0165 v piesku?“ Ned\u00e1vajte die\u0165a\u0165u mo\u017enos\u0165 odmietnu\u0165. V pr\u00edpade, \u017ee chcete aby die\u0165a nie\u010do urobilo, pou\u017e\u00edvajte pozit\u00edvne in\u0161trukcie namiesto ot\u00e1zky. Napr. povedzte sk\u00f4r: „Mi\u0161ko, po\u010f sa bicyklova\u0165!“ ako „Mi\u0161ko, nechce\u0161 sa bicyklova\u0165?“<\/p>\n

          \u010cO S PROBL\u00c9MOV\u00ddM SPR\u00c1VAN\u00cdM AUTISTICK\u00ddCH DET\u00cd?<\/strong><\/p>\n

          Uv\u00e1dzame tie prejavy spr\u00e1vania, ktor\u00e9 s\u00fa u autistick\u00fdch det\u00ed pomerne \u010dast\u00e9. Prejavy sa nevyskytuj\u00fa s\u00fa\u010dasne, ale po\u010das v\u00fdvinu autistick\u00e9ho die\u0165a\u0165a sa s nimi stretneme takmer u ka\u017ed\u00e9ho. Po stru\u010dnom opise spr\u00e1vania uv\u00e1dzame nieko\u013eko mo\u017enost\u00ed, ako zasiahnu\u0165 a ne\u017eelan\u00e9 spr\u00e1vanie eliminova\u0165 a\u017e odstr\u00e1ni\u0165 (spracovan\u00e9 pod\u013ea materi\u00e1lu SPOSA, preklad A. \u0160edibov\u00e1,1997).<\/p>\n

          Z\u00e1chvaty zlosti<\/strong><\/p>\n

          Opis: Pla\u010d, krik, kopanie, bitie a pod, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu trva\u0165 nieko\u013eko sek\u00fand, alebo aj hodinu (aj nieko\u013eko hod\u00edn).<\/p>\n

          Odpor\u00fa\u010dania:<\/p>\n

            \n
          • Pok\u00faste sa potla\u010di\u0165 z\u00e1chvat u\u017e v z\u00e1rodku (hovorte die\u0165a\u0165u v\u017edy t\u00fa ist\u00fa vetu, napr.: „U\u017e dos\u0165, to sta\u010d\u00ed).<\/li>\n
          • „Absolvujte z\u00e1chvat“ – ak m\u00e1te nejak\u00e9 po\u017eiadavky, trvajte na nich (aj ke\u010f m\u00f4\u017eete n\u00e1roky zn\u00ed\u017ei\u0165), lebo ak die\u0165a\u0165u vyhoviete len preto, aby skon\u010dilo z\u00e1chvat, die\u0165a sa nau\u010d\u00ed, \u017ee t\u00fdmto spr\u00e1van\u00edm dosiahne to, \u010do chce.<\/li>\n
          • „Time out“ – (odklon pozornosti) die\u0165a\u0165u nevenujeme tak\u00fa pozornos\u0165, ktor\u00fa si z\u00e1chvatom vy\u017eaduje. Je to mo\u017en\u00e9 r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi:\n
              \n
            • Ignorovanie: V\u00f4bec nekomentova\u0165, alebo tv\u00e1ri\u0165 sa nahnevane, ak sa ur\u010dit\u00e9 spr\u00e1vanie objav\u00ed. V momente, ke\u010f sa die\u0165a prestane spr\u00e1va\u0165 neprijate\u013en\u00fdm sp\u00f4sobom, sna\u017ete sa venova\u0165 mu nejak\u00fa pozit\u00edvnu pozornos\u0165, ktor\u00fa sp\u00e1ja s akceptovate\u013en\u00fdm spr\u00e1van\u00edm.<\/li>\n
            • Ignorovanie a presmerovanie: Niekedy samotn\u00e9 ignorovanie nie je dosta\u010duj\u00face a je potrebn\u00e9 die\u0165a z istej aktivity presmerova\u0165 na in\u00fa a to bez pozn\u00e1mok. Napr. pri rozhadzovan\u00ed hra\u010diek namiesto toho, \u017ee mu povieme, aby nerozhadzovalo, chy\u0165te die\u0165a za ruku a povedzte „Po\u010f, postav\u00edme dom z kociek.“<\/li>\n
            • Izol\u00e1cia: Je to premiestnenie die\u0165a\u0165a napr. do rohu miestnosti a usadenie ho na stoli\u010dku, pr\u00edpadne ho premiestnime mimo miestnosti. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je, aby sme to robili pokojne, hovor\u00edme neutr\u00e1lnym hlasom, niekedy netreba situ\u00e1ciu ani komentova\u0165. Izol\u00e1ciu ukon\u010dite po primeranej dobe. Cie\u013eom „time out“ je, \u017ee die\u0165a nedosiahne ani o\u010dak\u00e1van\u00fd v\u00fdsledok, ani neupriami na seba pozornos\u0165, nikto sa n\u00edm nebude v tom momente zaobera\u0165.<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n
            • Fyzick\u00e9 obmedzenie – sl\u00fa\u017ei k tomu, aby sme dostali spr\u00e1vanie die\u0165a\u0165a pod kontrolu, aby die\u0165a nepo\u0161kodzovalo seba, alebo in\u00fdch, ale aj k tomu, aby sme mu poskytli pocit bezpe\u010dia a pr\u00edjemnosti. Fyzick\u00e9 obmedzenie je jedin\u00fd sp\u00f4sob ako sa vysporiada\u0165 so z\u00e1va\u017enej\u0161\u00edm v\u00fdbuchom. Mo\u017eno budete potrebova\u0165 pomoc aj niekoho in\u00e9ho.<\/li>\n<\/ul>\n

              Hyperaktivita<\/strong><\/p>\n

              Opis: Behanie po triede hore-dolu, prech\u00e1dzanie od jednej \u010dinnosti k druhej, motorick\u00fd nepokoj.<\/p>\n

              Odpor\u00fa\u010dania:<\/p>\n

                \n
              • Zauja\u0165 die\u0165a pozit\u00edvnou \u010dinnos\u0165ou a zosta\u0165 s n\u00edm.<\/li>\n
              • \u010casovo obmedzi\u0165 \u00falohu na dobu nevyhnutn\u00e9 na jej splnenie.<\/li>\n
              • Bu\u010fte si vedom\u00ed vplyvu na in\u00e9 deti – ak jedno die\u0165a pobehuje po triede, zvy\u0161uje to aktivitu aj in\u00fdch det\u00ed.<\/li>\n<\/ul>\n

                De\u0161trukt\u00edvnos\u0165<\/strong><\/p>\n

                Opis: H\u00e1dzanie a trieskanie predmetmi, hra\u010dkami.<\/p>\n

                Odpor\u00fa\u010dania:<\/p>\n

                  \n
                • Ignorovanie – vtedy, ak si die\u0165a vynucuje t\u00fdmto sp\u00f4sobom pozornos\u0165 okolia. Pozor! Spo\u010diatku m\u00f4\u017ee ignorovanie vyvola\u0165 e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161iu de\u0161trukt\u00edvnos\u0165 v snahe prin\u00fati\u0165 n\u00e1s k reakcii. (podrobnej\u0161\u00ed opis vy\u0161\u0161ie)<\/li>\n
                • Napomenutie – pou\u017eite len vtedy, ak sa spr\u00e1vanie vyskytuje len zriedkavo. Ak die\u0165a chce up\u00fata\u0165 pozornos\u0165, je ist\u00e9, \u017ee napom\u00ednan\u00edm sa e\u0161te viac jeho spr\u00e1vanie vystup\u0148uje.<\/li>\n
                • Poupratovanie vec\u00ed – vyzvite die\u0165a pokojn\u00fdm hlasom, aby porozhadzovan\u00e9 veci pozbieralo a dalo na miesto.<\/li>\n<\/ul>\n

                  Neochota, ne\u00fastup\u010divos\u0165<\/strong><\/p>\n

                  Opis: Die\u0165a ignoruje, alebo odmieta va\u0161e po\u017eiadavky.<\/p>\n

                  Odpor\u00fa\u010dania:<\/p>\n

                    \n
                  • Po\u017eiadavku zopakujte pozit\u00edvnym, ale pr\u00edsnym sp\u00f4sobom.<\/li>\n
                  • Pon\u00faknite die\u0165a\u0165u vysvetlenie.<\/li>\n
                  • Nasmerujte die\u0165a jemne fyzicky k splneniu va\u0161ej po\u017eiadavky.<\/li>\n
                  • Bu\u010fte pripraven\u00ed zn\u00ed\u017ei\u0165 va\u0161e o\u010dak\u00e1vania.<\/li>\n<\/ul>\n

                    Agresivita<\/strong><\/p>\n

                    Opis: Strkanie, bitie, hryzenie a pod. namieren\u00e9 vo\u010di dospel\u00fdm alebo in\u00fdm de\u0165om.<\/p>\n

                    Odpor\u00fa\u010dania:<\/p>\n

                      \n
                    • Ignorovanie alebo odklon pozornosti (op\u00edsan\u00e9 vy\u0161\u0161ie).<\/li>\n
                    • Napomenutie, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee by\u0165 spojen\u00e9 s n\u00e1sledn\u00fdm posaden\u00edm die\u0165a\u0165a na stoli\u010dku (izol\u00e1cia).<\/li>\n
                    • Fyzick\u00e9 obmedzenie (op\u00edsan\u00e9 vy\u0161\u0161ie).<\/li>\n<\/ul>\n

                      Repetit\u00edvne spr\u00e1vanie<\/strong><\/p>\n

                      Opis: Opakovanie ur\u010dit\u00fdch pohybov, hranie sa s hra\u010dkou len jedn\u00fdm a t\u00fdm ist\u00fdm sp\u00f4sobom a podobne. Autistick\u00e9 deti maj\u00fa sklony opakova\u0165 ist\u00e9 spr\u00e1vanie ove\u013ea dlh\u0161ie ne\u017e by ste o\u010dak\u00e1vali. Je nepravdepodobn\u00e9, \u017ee by z vlastn\u00e9ho popudu prestali.<\/p>\n

                      Odpor\u00fa\u010dania:<\/p>\n

                        \n
                      • Nie v\u017edy je tento druh spr\u00e1vania probl\u00e9mom. Za ist\u00fdch okolnost\u00ed by ste mali dopusti\u0165 aby sa die\u0165a mohlo takto spr\u00e1va\u0165 a spr\u00e1vanie vyu\u017e\u00edva\u0165 ako odmenu napr. za ukon\u010den\u00fa pr\u00e1cu (m\u00f4\u017ee\u0161 sa \u00eds\u0165 v\u00e1\u013ea\u0165, ke\u010f ulo\u017e\u00ed\u0161 sklada\u010dky do krabice).<\/li>\n
                      • Presmerujte pozornos\u0165 die\u0165a\u0165a na nie\u010do in\u00e9, pon\u00faknite mu vhodn\u00fa alternat\u00edvu. Die\u0165a mus\u00ed by\u0165 v\u017edy nie\u010d\u00edm zamestnan\u00e9.<\/li>\n<\/ul>\n

                        Dotierav\u00e9 ot\u00e1zky<\/strong><\/p>\n

                        Opis: Verb\u00e1lne schopn\u00e9 deti \u010dasto klad\u00fa dookola tie ist\u00e9 ot\u00e1zky. M\u00f4\u017ee sa to vz\u0165ahova\u0165 na \u010dinnos\u0165, ktor\u00fa pr\u00e1ve robia, alebo na nejak\u00fa \u010dinnos\u0165 v minulosti. („\u010co budeme robi\u0165 ke\u010f dokresl\u00edme?“ alebo „Pre\u010do to auto na ceste tr\u00fabilo?“).<\/p>\n

                        Odpor\u00fa\u010dania:<\/p>\n

                          \n
                        • Ignorova\u0165 ot\u00e1zky (to je dos\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9), oby\u010dajne je lep\u0161ie na ot\u00e1zku raz, alebo ur\u010dit\u00fd po\u010det kr\u00e1t odpoveda\u0165. Ak die\u0165a aj potom ot\u00e1zku opakuje, dajte mu najavo, \u017ee ste ju po\u010duli, ale neodpovedajte. („\u00c1no, po\u010dula som \u0165a…“ „Ty vie\u0161…“).<\/li>\n
                        • Ak m\u00e1 ot\u00e1zka s\u00favislos\u0165 s nejak\u00fdm strachom, je nutn\u00e9 odpoveda\u0165 na \u0148u tak, aby sme die\u0165a uspokojili.<\/li>\n<\/ul>\n

                          \u00dazkos\u0165, strach<\/strong><\/p>\n

                          Opis: Die\u0165a sa prehnane boj\u00ed niektor\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed, vec\u00ed. Niekedy m\u00e1 strach z rozumov\u00fdch d\u00f4vodov (napr. motoricky zle koordinovan\u00e9 die\u0165a sa boj\u00ed lezenia), niekedy je strach iracion\u00e1lny (boj\u00ed sa te\u010d\u00facej vody, bol\u00ed sa obliec\u0165 si z\u00e1steru).<\/p>\n

                          Odpor\u00fa\u010dania:<\/p>\n

                            \n
                          • Op\u00fdtame sa seba sam\u00e9ho, \u010di m\u00e1 die\u0165a d\u00f4vod b\u00e1\u0165 sa. Mali by sme si o die\u0165ati zisti\u0165 inform\u00e1cie od \u013eud\u00ed, ktor\u00ed ho dobre poznaj\u00fa.<\/li>\n
                          • Chr\u00e1\u0148te die\u0165a pred „racion\u00e1lnym“ strachom.<\/li>\n
                          • Die\u0165a je niekedy nutn\u00e9 vystavova\u0165 situ\u00e1ci\u00e1m ktor\u00fdch sa boj\u00ed, ale n\u00e1ro\u010dnos\u0165 postupne stup\u0148ujte. Je vhodn\u00e9 poradi\u0165 sa so sk\u00fasenej\u0161\u00edmi.<\/li>\n<\/ul>\n

                            Zbavovanie sa oble\u010denia<\/strong><\/p>\n

                            Opis: Vyz\u00favanie top\u00e1nok, vyzliekanie odevu neprimeran\u00fdm sp\u00f4sobom a v neprimeran\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch.<\/p>\n

                            Odpor\u00fa\u010dania:<\/p>\n

                              \n
                            • Zistite d\u00f4vod. Je tu teplo? C\u00edti sa die\u0165a nepohodlne? Je pocikan\u00e9? Ak nem\u00e1 skuto\u010dn\u00fd d\u00f4vod, trvajte na tom, aby zostalo oble\u010den\u00e9.<\/li>\n
                            • Nepustite ho k \u010dinnosti a\u017e dok\u00fdm nevyhovie va\u0161ej po\u017eiadavke.<\/li>\n<\/ul>\n

                              Sebapo\u0161kodzovanie<\/strong><\/p>\n

                              Opis: Hryzenie r\u00fak, b\u00fachanie hlavy, vytrh\u00e1vanie vlasov, …<\/p>\n

                              Odpor\u00fa\u010dania:<\/p>\n

                                \n
                              • Pon\u00faknite die\u0165a\u0165u alternat\u00edvu, alebo pok\u00faste sa odvr\u00e1ti\u0165 jeho pozornos\u0165.<\/li>\n
                              • Ignorovanie, ak to rob\u00ed na up\u00fatanie va\u0161ej pozornosti – ale d\u00e1vajte pozor, aby sa prejavy nestup\u0148ovali.<\/li>\n
                              • Povedzte die\u0165a\u0165u, aby prestalo a fyzicky mu v tom zabr\u00e1\u0148te.<\/li>\n
                              • Ak je nutn\u00e9, nastupuje medikament\u00f3zna lie\u010dba.<\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

                                Americk\u00e1 psychologick\u00e1 asoci\u00e1cia vo svojom Diagnostickom a \u0160tatistickom manu\u00e1li Ment\u00e1lnych Por\u00fach (DSM IV), stanovila z\u00e1kladn\u00e9 krit\u00e9ria pre diagn\u00f3zu autizmu: Kvalitat\u00edvne po\u0161kodenie v oblasti vz\u00e1jomnej soci\u00e1lnej interakcie: Zrete\u013en\u00e1 neschopnos\u0165 pou\u017e\u00edva\u0165 obecn\u00e9 formy vystupovania ako je poh\u013ead do o\u010d\u00ed, v\u00fdraz tv\u00e1re, gest\u00e1, pohyby tela,\u2026 k vz\u00e1jomnej soci\u00e1lnej interakcii. Zlyh\u00e1vanie pri vytv\u00e1ran\u00ed vz\u0165ahov so svojimi rovesn\u00edkmi. Neschopnos\u0165 zdiela\u0165 […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-7","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-charakteristika"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.acrubikon.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/7","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.acrubikon.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.acrubikon.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.acrubikon.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.acrubikon.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=7"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.acrubikon.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/7\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.acrubikon.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=7"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.acrubikon.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=7"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.acrubikon.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=7"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}