Dramatoterapia je metóda využívajúca rôzne formy hrania divadla – psychodrámu, sociodrámu, bábkové divadlo, rolové hry, pantomímu, etudy. Využíva sa pri integrovaní detí s telesným, ale aj duševným postihnutím. Cez hranie rolí si môžu efektívne riešiť problémy, rozvíjať sociálne cítenie, tvorivosť, prehlbovať spoluprácu, vzájomné vzťahy v skupine, uľahčovať pochopenie druhých. Rozvíja sa vyjadrovanie, tvorivosť, empatia, fantázia. Deti sa učia precvičiť si rôzne situácie z bežného života a lepšie sa zorientovať v medziľudských vzťahoch. V dramatoterapii ide o pôsobenie na osobnosť cez umeleckú oblasť v rovine „Ako by“.
Využitím dramatoterapie sa môžeme vyhnúť metodickým nedostatkom, ako je nezdravá súťaživosť a úsilie dosiahnuť víťazstvo za každú cenu, upútať na seba pozornosť. Prítomnosť slova „dráma“ určuje, že sa v jednotlivých aktivitách využíva predstavivosť, pohyb a hlas. Výsledkom sú cielené hry, skupinové cvičenia, improvizácia a iné formy dramatických činností, ktoré sa využívajú na celostný rozvoj osobnosti. Každá aktivita je založená na dobrovoľnosti. V rámci špeciálnej dramatickej výchovy ide o skupinovú prácu, kde sa pracuje s maximálne 10-12 osobami. Túto činnosť vedie špeciálny pedagóg alebo vychovávateľ. Pri tejto činnosti chceme dosiahnuť terapeutické ciele, ako je emocionálna a fyzická integrácia a osobnostný rast. Okrem skupinovej dramatoterapie sa uskutočňuje aj individuálna forma.
Dramatoterapeutické aktivity zahŕňajú všetky prostriedky a techniky, ktoré využívajú niektorú z foriem dramatického prejavu ako sú: napr. neverbálne techniky, dramatizácia, bábková a maňušková hra. Všetky tieto dramatické prejavy pôsobia na odreagovanie napätia, nadviazanie kontaktu, rozvíjanie poznávacích schopností, tvorivej aktivity, fantázie, komunikačných (verbálnych, neverbálnych) schopností, tvorivej aktivity a na získavanie sociálnych skúseností.
Pomocou dramatizácie sa dieťa odpúta od seba tak, že hrá divadielko, vciťuje sa do roly iného človeka, zvieratka a pod. Spoluvytvára hraný príbeh spolu s ďalšími hercami. Dramatické scénky a divadelné výstupy pre potreby výučby a výchovy rozpracovala uviedol do praxe J. A. Komenský.
U mentálne postihnutých žiakov sa odporúčajú dramatické hry zamerané na rozvoj sústredenia, pozornosti, zmyslového vnímania, rytmického cítenia, priestorového cítenia, rozvoj fantázie a predstavivosti.
Rola je hrou, v ktorej sa jednotlivci učia prejaviť svoje myšlienky, pocity, priania a objavujú seba samých. Rolová hra je fenomén, ktorý umožňuje byť niekým iným a zároveň zostať sebou samým.
